KLUB SLOVENSKÝCH TURISTOV - REGIÓN ORAVA
|
| VEĽKÝ ROZSUTEC |  |
|||
| MALÝ ROZSUTEC | ||||
| OSNICA | ||||
| CHLEB | ||||
| STOH | ||||
| OBŠÍVANKA | ||||
| JANOŠIKOVÉ DIERY | ||||
| ŠÚTOVSKÝ VODOPÁD | ||||
| SKORUŠINA | ||||
| BUDÍN | ||||
| ORAVSKÁ MAGURA | ||||
| ŠÍP | ||||
| VYŠNOKUBÍNSKE SKALKY | ||||
| KUBÍNSKA HOĽA | ||||
| LYSICA | ||||
| ROHÁČE (Volovec, Ostrý Roháč) | ||||
| SIVÝ VRCH | ||||
| VEĽKÝ CHOČ | ||||
| BABIA HORA | je najvyšším vrchom Oravských Beskýd, patrí do Západných Vonkajších Karpát a je severnou hranicou medzi dvoma rozvodiami. Vodné toky zo severnej (poľskej) strany odvodňuje rieka Wisla do Baltského mora. Z južnej (slovenskej) strany ju odvodňuje rieka Orava cez Váh a Dunaj do Čierneho mora. Z hľadiska geologického je tvorená z odolnejších pieskovcov a flyšu, čo je zmes pieskovca a ílovca. Charakter tohto materiálu vytvára na jej úpätí mnoho močiarov a rašelinísk. Čo sa týka polohy hory zachytáva veterné prúdy od Atlantického oceánu, ktoré má za následok chladné a vlhké podnebie. | |||
| PILSKO | je druhým najvyšším vrcholom Oravských Beskýd, hraničí s Poľskom. | |||
| "SEVERNÝ PÓL SLOVENSKA" - Modralová | ||||
| ORAVSKÁ PRIEHRADA | ||||
| JAVOROVÝ VRCH | ||||
| MAGURKA (Námestovo) | ||||
| SKORUŠINA | Skorušinské vrchy sa nachádzajú severne od pohoria Západných Tatier. Od Roháčov ich oddeľuje tzv. Podtatranská brázda, ktorú tvoria Blatná a Tichá dolina. Hlavný hrebeň Skorušinského pohoria je rozčlenený hlbokými korytovými dolinami riečky Oravice a Studeného potoka. Najvyšší vrch tohto pohoria je Skorušina (1 314 m n.m.). | |||
ORAVSKÁ LESNÁ ŽELEZNICA TANEČNÍK, Oravská Lesná |
|
TIPY NA VÝLET
Veľký Choč (1 611 m n.m) je najvyšší vrch Chočských vrchov. Tie sú typické tým, že nevytvárajú hrebeň, ale jednotlivé masívy. Veľký Choč je považovaný za jeden z najkrajších vrchov Slovenska. Vyznačuje sa výskytom vzácnej kveteny a hodnotným zastúpením zriedkavo sa vyskytujúcich zvierat. Známy je i vďaka nádherným výhľadom z vrcholu. Na Veľký Choč možno vystúpiť z liptovskej i
oravskej strany. Najkratšia a zrejme aj najpoužívanejšia trasavedie z Valaskej Dubovej po modro značkovanom turistickom chodníku (cca 3.5 hodiny). GPS: N49.15096, E19.34312 turistická mapa
Veľký Rozsutec (1 610 m n.m.) sa nachádza v severovýchodnej časti hlavného hrebeňa Krivánskej Malej Fatry. Svojou formou a výškou dominuje celému okoliu a býva považovaný za najkrajší vrch na Slovensku.
V minulosti sa tradovalo, že v okolí vrcholu je ukrytý Jánošíkov zlatý poklad. Je turistami mimoriadne obľúbený a to aj preto, že jedna z trás naň vedie cez atraktívne Jánošíkove diery. GPS: N49.23155, E19.0986 turistická mapa
Malý Rozsutec je známy vrch a obľúbený turistický cieľ vo východnej časti pohoria Malá Fatra. Vrchol sa nachádza vo výske 1344 nad morom. Je charakteristickým skalným cimburím a strmými vápencovými stenami. Najznámejší a najkrajší je výstup z Terchovej – Štefanovej vedúci cez dolné a horné Jánošíkovediery. GPS: N49.24638, E19.10148
Prosiecka dolina patrí pod národnú prírodnú rezerváciu Prosiecka a Kvačianska dolina. Patrí medzi turistami najvyhľadávanejšie doliny na Slovensku. Vchádza sa do nej z dediny Prosiek. V celkovej dĺžke asi 3,5 km sa nachádza veľké množstvo prírodných krás, vysoké skalné steny, vodopády a bohaté druhy lesných porastov. Hneď pri vstupe do doliny čaká na Vás zrejme najpôsobivejší zjav celej doliny – Vráta. Sú to dve vysoké skalné steny stojace oproti sebe. Prosiecka dolina je známa nádhernou prírodou s s rôznorodými skalnými útvarmi. Prosieckou dolinou vedie modrá turistická značka z obce Prosiek.
Babia hora (1 725 m n.m.) je najsevernejší vyhliadkový bod Slovenska a zároveň najvyšší vrch Oravských Beskýd. Leží priamo na slovensko - poľskej hranici, Poliaci ho nazývajú Babia Góra alebo Diabląk. Výstup na vrchol sa začína z Oravskej Polhory. Dá sa autom dostať ku chate Slaná Voda (cca 2,5 kilometra po asfaltke od Oravskej Polhory).
KLUB SLOVENSKÝCH TURISTOV REGIÓN ORAVA © 2004 - 2020
