Dnes je: , čas na servery:   , meniny oslavuje: , zajtra má meniny:

OdporúčameZaložiť web alebo e-shop
 

KLUB SLOVENSKÝCH TURISTOV - REGIÓN ORAVA

TIPY NA VÝLET

TIPY NA VÝLET 

 

VEĽKÝ ROZSUTEC  
MALÝ ROZSUTEC  
OSNICA  
CHLEB  
STOH  
OBŠÍVANKA  
JANOŠIKOVÉ DIERY  
ŠÚTOVSKÝ VODOPÁD  
SKORUŠINA  
BUDÍN    
ORAVSKÁ MAGURA    
ŠÍP    
VYŠNOKUBÍNSKE SKALKY    
KUBÍNSKA HOĽA    
LYSICA    
ROHÁČE (Volovec, Ostrý Roháč)    
SIVÝ VRCH    
VEĽKÝ CHOČ    
BABIA HORA je najvyšším vrchom Oravských Beskýd, patrí do Západných Vonkajších Karpát a je severnou hranicou medzi dvoma rozvodiami. Vodné toky zo severnej (poľskej) strany odvodňuje rieka Wisla do Baltského mora. Z južnej (slovenskej) strany ju odvodňuje rieka Orava  cez Váh a Dunaj do Čierneho mora. Z hľadiska geologického je tvorená z odolnejších pieskovcov a flyšu, čo je zmes pieskovca a ílovca. Charakter tohto materiálu vytvára na jej úpätí mnoho močiarov a rašelinísk. Čo sa týka polohy hory zachytáva veterné prúdy od Atlantického oceánu, ktoré má za následok chladné a vlhké podnebie.   
PILSKO je druhým najvyšším vrcholom Oravských Beskýd, hraničí s Poľskom.  
"SEVERNÝ PÓL SLOVENSKA" - Modralová    
ORAVSKÁ PRIEHRADA    
JAVOROVÝ VRCH    
MAGURKA (Námestovo)    
SKORUŠINA Skorušinské vrchy sa nachádzajú severne od pohoria Západných Tatier. Od Roháčov ich oddeľuje tzv. Podtatranská brázda, ktorú tvoria Blatná a Tichá dolina. Hlavný hrebeň Skorušinského pohoria je rozčlenený hlbokými korytovými dolinami riečky Oravice a Studeného potoka. Najvyšší vrch tohto pohoria je Skorušina (1 314 m n.m.).  
ORAVSKÁ LESNÁ ŽELEZNICA TANEČNÍK, Oravská Lesná
image
TIP NA VÝLET: ORAVSKÁ LESNÁ ŽELEZNICA V ORAVSKEJ LESNEJ
 

TIPY NA VÝLET 

 

Veľký Choč (1 611 m n.m) je najvyšší vrch Chočských vrchov. Tie sú typické tým, že nevytvárajú hrebeň, ale jednotlivé masívy. Veľký Choč je považovaný za jeden z najkrajších vrchov Slovenska. Vyznačuje sa výskytom vzácnej kveteny a hodnotným zastúpením zriedkavo sa vyskytujúcich zvierat. Známy je i vďaka nádherným výhľadom z vrcholu. Na Veľký Choč možno vystúpiť z liptovskej i 

Veľký Choč

oravskej strany. Najkratšia a zrejme aj najpoužívanejšia trasavedie z Valaskej Dubovej po modro značkovanom turistickom chodníku (cca 3.5 hodiny). GPS: N49.15096, E19.34312  turistická mapa

 

 

 

Veľký Rozsutec

 

Veľký Rozsutec (1 610 m n.m.) sa nachádza v severovýchodnej časti hlavného hrebeňa Krivánskej Malej Fatry. Svojou formou a výškou dominuje celému okoliu a býva považovaný za najkrajší vrch na Slovensku. 

Veľký Rozsutec
 

minulosti sa tradovalo, že v okolí vrcholu je ukrytý Jánošíkov zlatý poklad. Je turistami mimoriadne obľúbený a to aj preto, že jedna z trás naň vedie cez atraktívne Jánošíkove dieryGPS: N49.23155, E19.0986  turistická mapa

 

 

Malý RozsutecMalý Rozsutec je známy vrch a obľúbený turistický cieľ vo východnej časti pohoria Malá Fatra. Vrchol sa nachádza vo výske 1344 nad morom. Je charakteristickým skalným cimburím a strmými vápencovými stenami.  Najznámejší a najkrajší je výstup z Terchovej – Štefanovej vedúci cez dolné a horné Jánošíkovediery. GPS:  N49.24638, E19.10148 

 

 


Prosiecka dolina patrí pod národnú prírodnú rezerváciu Prosiecka a Kvačianska dolina. Patrí medzi turistami najvyhľadávanejšie doliny na Slovensku. Vchádza sa do nej z dediny Prosiek. V celkovej dĺžke asi 3,5 km sa nachádza veľké množstvo prírodných krás, vysoké skalné steny, vodopády a bohaté druhy lesných porastov. Hneď pri vstupe do doliny čaká na Vás zrejme najpôsobivejší zjav celej doliny – Vráta. Sú to dve vysoké skalné steny stojace oproti sebe. Prosiecka dolina je známa nádhernou prírodou s  s rôznorodými skalnými útvarmi. Prosieckou dolinou vedie modrá turistická značka z obce Prosiek.   

Babia horaBabia hora (1 725 m n.m.)  je najsevernejší vyhliadkový bod Slovenska a zároveň najvyšší vrch Oravských Beskýd. Leží priamo na slovensko - poľskej hranici, Poliaci ho nazývajú Babia Góra  alebo Diabląk. Výstup na vrchol sa začína z Oravskej Polhory. Dá sa autom dostať ku chate Slaná Voda  (cca  2,5 kilometra po asfaltke od Oravskej Polhory). 

KLUB SLOVENSKÝCH TURISTOV REGIÓN ORAVA © 2004 - 2020